Menšinová vláda premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú podporujú aj krajne
pravicoví Švédski demokrati (SD), sa ujala moci pred rokom, okrem iného
aj s prísľubom boja proti nelegálnej migrácii a zločinu.
Švédsko za posledné desaťročia prijalo množstvo migrantov, predovšetkým z
krajín postihnutých konfliktami, napríklad z bývalej Juhoslávie, Sýrie,
Afganistanu, Somálska, Iránu či Iraku. Nedokázalo ich však dostatočne
začleniť do väčšinovej spoločnosti.
"Od roku 2012 sa do Švédska prisťahovalo viac než 770.000 ľudí z
krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V
kombinácii s integračnou politikou, ktorá nekládla (migrantom) skoro
žiadne požiadavky a nijako ich nemotivovala k integrácii do spoločnosti,
viedla k vzniku rozdeleného Švédska," uviedli koaliční lídri v článku zverejnenom v novinách Dagens Nyheter.
Prisťahovalecké komunity podľa nich zápasia s problémom segregácie,
sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí,
pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si "spoločných švédskych
hodnôt".
Švédsko má podľa názoru koaličných lídrov "vážne problémy" s obyvateľmi
zahraničného pôvodu, ktorí sú nezamestnaní a žijú zo sociálnych dávok.
Autori článku však svoje tvrdenie nepodložili oficiálnymi údajmi ani
neuviedli, koľko ich je.
Vláda chce túto situáciu riešiť sériou reforiem, ktorá bude od
neeurópskych migrantov požadovať, aby sa naučili po švédsky a našli si
prácu.
Ďalej plánuje zamedziť tomu, aby prisťahovalci poberali viacero rôznych
sociálnych dávok naraz. Na ich priznanie budú mať pritom nárok až po
určitej, bližšie nešpecifikovanej dobe.
Na migráciu z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru
sa vzťahujú spoločné pravidlá schengenského priestoru voľného pohybu
osôb, ktorého súčasťou je aj Švédsko. Avizované pravidlá sa preto budú
vzťahovať len na prisťahovalcov z iných častí sveta, pripomína AFP.